[Lyric] Krvilačnosť a túžba (Nevaloth)

Prekrásna a nedotknutá
Každý večer som sledoval
Ako pri nej sviečka zhasína
V temnej komnate zamknutá
Na hviezdy za mrežami jej
Väzenia túžobne spomína
K vlastnej posteli prikutá
Noc čo noc o voľnosť prosí
A svoj osud trpko preklína
Keď netušila že bude
Oslobodená

Odbitím polnoci
Som chodil za ňou
Stretávali sme sa
V záhrade jej snov
Užil som si dary
Jej tela a pier
Kým vo snoch hrešila
Stovkami nevier
Vytrhol som mreže
A uniesol ju preč z veže
Do brlohu smrti pod povrchom mesta
A tam, v tej upírskej jamе
V stratenom pohanskom chráme
Bola pobozkaná sťa večná nеvesta

Bola pobozkaná sťa večná nevesta

Divokými plesmi
Ju privítali
A zvrátené vášne
V nej rozpútali
Naučil som ju sa
Napájať krvou
Tak vybrúsil som z nej
Rubín upírov

Chladná rozkoš pila
Keď sa zjavila tá víla
Vo vani krvi odetá len do vlasov
Cez červene-plný kúpeľ
Som na bledej grófke úpel
Kým nebol celkom naplnený jej krásou

Vo vani krvi odetá len do vlasov
Dnes kdesi zvádza pôvabnými tancami
Tak ďaleko od mojej trúchliacej duše
So siedmimi smrteľnými milencami
Beží v ústrety poškvrnenej Venuše
Pod splnom ma zrádza keď len pohľadom zvádza
Ďalšieho čo ju nazýva krásnou ružičkou
Sťa had sa vlní keď mu fantázie plní
A z čistej panny je dnes zvrátenou kurvičkou

Prekrásna avšak vražedná
Uprostred súmrakov slasti
Jej krvilačnosť prebúdza sa
Kým je s ním ešte spojená
Tesáky doňho zabára
Jeho životom napája sa
A požiera srdce ktoré
Bilo len pre ňu

Keď noc nad vsou padá
Ďalších milencov hľadá
Tá stelesnená krvilačnosť a túžba

Krvilačnosť a túžba