Plameň už tíchne
Noc nad lesmi padá
Krv ešte černie
Na smrteľných ranách
Hmla pokryla telá
Svojim belostným plášťom
Všetko je zmetené
Víchrom, chladom, dažďom
Kým oči slepé
Naveky spečatí sneh
Vrany sa zlietajú
V tom podivnom sne
Kto ešte stojí sám v tieňoch odený
A stráži na zborených hradbách?
Kto ešte kráča cestou v búrke
Hľadá symboly skryté v odlesku hviezd?
Najčerenšia noc
Na kraj ospalý pomaly sadá
V myšlienkach blúdi
Márne pokoj stratený hľadá
Vo večnom kruhu
Kde koniec sa v sebe stráca
Keď pustou zemou
Pod mračnou oblohou kráča
Umiera sa a rodí
Kým navždy prekoná strach
A z prachu hviezdy
A z hviezd ostáva prach
Keď oheň bleskov dohára
Svet sa v svetle mesiaca kúpe
A on tam stojí jediný
Jediný, čo zostal čeliť búrke
Keď oheň bleskov dohára
A telo do tmy klesá
Tam padli nadol okovy
Duša letí slobodne k hviezdam
„Plameň už tíchne, huk v zemi prestáva
Na nebi plameň tíchne a skonáva
Len ešte dakade hlavne padajú
Na nebi hviezdy svietiť začínajú
Nebo sa čistí, dymu už viacej niet
Nebo je čisté, nežiaľ len naň hľadieť
Tak nočná tichosť na dušu zaháňa
Čo by sto liet spal, dal by sa do spania
Všetko zahaslo, čo pokoj šliapalo
Alebo aspoň pokojne zaspalo
Sen ho podvodný so sieťou pretiekol
Do svojich krajín schvátil a zavliekol“
Noc nad lesmi padá
Krv ešte černie
Na smrteľných ranách
Hmla pokryla telá
Svojim belostným plášťom
Všetko je zmetené
Víchrom, chladom, dažďom
Kým oči slepé
Naveky spečatí sneh
Vrany sa zlietajú
V tom podivnom sne
Kto ešte stojí sám v tieňoch odený
A stráži na zborených hradbách?
Kto ešte kráča cestou v búrke
Hľadá symboly skryté v odlesku hviezd?
Najčerenšia noc
Na kraj ospalý pomaly sadá
V myšlienkach blúdi
Márne pokoj stratený hľadá
Vo večnom kruhu
Kde koniec sa v sebe stráca
Keď pustou zemou
Pod mračnou oblohou kráča
Umiera sa a rodí
Kým navždy prekoná strach
A z prachu hviezdy
A z hviezd ostáva prach
Keď oheň bleskov dohára
Svet sa v svetle mesiaca kúpe
A on tam stojí jediný
Jediný, čo zostal čeliť búrke
Keď oheň bleskov dohára
A telo do tmy klesá
Tam padli nadol okovy
Duša letí slobodne k hviezdam
„Plameň už tíchne, huk v zemi prestáva
Na nebi plameň tíchne a skonáva
Len ešte dakade hlavne padajú
Na nebi hviezdy svietiť začínajú
Nebo sa čistí, dymu už viacej niet
Nebo je čisté, nežiaľ len naň hľadieť
Tak nočná tichosť na dušu zaháňa
Čo by sto liet spal, dal by sa do spania
Všetko zahaslo, čo pokoj šliapalo
Alebo aspoň pokojne zaspalo
Sen ho podvodný so sieťou pretiekol
Do svojich krajín schvátil a zavliekol“
( Krajiny Hmly )
www.ChordsAZ.com